Klinická farmakologie a farmacie – 4/2020

www.klinickafarmakologie.cz / Klin Farmakol Farm2020; 34(4): 171–174 / KLINICKÁ FARMAKOLOGIE A FARMACIE 171 HLAVNÍ TÉMA Izotretinoín v liečbe acne vulgaris – úloha alternatívnych dávkovacích režimov Izotretinoín v liečbe acne vulgaris – úloha alternatívnych dávkovacích režimov Paula Ďuríkova, Jessica Džupová Pediatria Modra, spol. s r. o. Perorálny izotretinoín spôsobil revolúciu v manažmente acne vulgaris, keď bol v roku 1982 uvedený na trh. O takmer štyri dekády neskôr zostáva stále jedným z najefektívnejších prostriedkov v liečbe acne vulgaris, pretože zasahuje všetky hlavné etiologické faktory ochorenia. Snaha o využitie výnimočného terapeutického potenciálu tohto liečiva, za súčasnej minima‑ lizácie rizika rozvoja od dávky závislých nežiaducich účinkov, dala za vznik viacerým alternatívnym dávkovacím režimom, ktorých použitie rozšírilo indikačnú škálu tohto liečiva a znížilo výskyt nežiadúcich účinkov. Účelom nášho prehľadu je sprostredkovanie opisu štandardných, ale aj niekoľkých alternatívnych dávkovacích režimov, ich indikácií, efektivity, ako aj teoretického podkladu mechanizmov ich účinku. Kľúčové slová: izotretinoín, dávkovanie, relaps, acne vulgaris. Isotretinoin in the treatment of acne vulgaris – the role of alternative dosage regimens Oral isotretinoin revolutionized management of acne vulgaris when it was first introduced in 1982. For almost four decades, it still remains one of the most effective tools in the treatment of acne vulgaris, as it affects all the major etiologic factors of the disease. Efforts to utilize the exceptional therapeutic potential of this drug while minimizing the risk of developing dose-dependent ad‑ verse effects has led to a rise of multiple alternative dosage regimens, the use of which extends the spectrum of indications of this drug. The purpose of our review is to provide a description of conventional as well as several alternative dosage regimens, their indications, efficiency, and the theoretical basis of their mechanisms of action. Key words: Isotretinoin, dosage, relapse, acne vulgaris. Úvod Údaje zo Slovenskej a Českej republiky v súčasnosti dokumentujú 80% prevalenciu acne vulgaris (AV) u adolescentov a 8% prevalenciu u pacientov vo vekovej skupine 25–34 rokov (1). Takmer univerzálna prevalencia AV v špecific‑ kých vekových kategóriách a jeho signifikant‑ ný dopad na kvalitu života jedinca zdôrazňujú nevyhnutnosť implementácie efektívnych te‑ rapeutických postupov pri farmakologickom ovplyvnení tohto ochorenia (2). V liečbe závažného papulo‑pustulárneho a nodulárneho typu AV ako aj acne conglo‑ bata je podľa aktuálnych terapeutických od‑ porúčaní EADV (Európskej akadémie pre der‑ matológiu a venerológiu) izotretinoín liekom prvej voľby, svoju úlohu však zohráva aj v te‑ rapii menej závažných, na liečbu refraktér‑ nych foriem AV (2, 3). Štandardné dávkovacie režimy izotretinoínu v liečbe AV sformulovala aj AAD (Americká akadémia dermatológie), ktorá vo svojich aktuálnych terapeutických odporúčaniach udáva, že pri liečbe závažného AV je indikovaná monoterapia izotretinoínom s iniciálnym dávkovaním 0,5 mg/kg/deň počas prvého mesiaca, ktorá sa podľa individuálnej tolerancie neskôr zvyšuje na 1 mg/kg/deň s cieľovou kumulatívnou dávkou v rozmedzí 120–150 mg/kg (2, 4). V liečbe stredne závaž‑ ného, na liečbu refraktérneho AV AAD od‑ porúča nízke dávky izotretinoínu v rozmedzí 0,25–0,4 mg/kg/deň (2). EADV odporúča v liečbe acne conglobata dávku ≥ 0,5 mg/kg/deň a v liečbe závažného papulo‑pustulárneho akné a stredne závažné‑ ho nodulárneho AV dávku 0,3–0,5 mg/kg/deň, pričom v oboch prípadoch by mala terapia trvať minimálne 6 mesiacov a v prípade ne‑ dostatočnej liečebnej odpovede môže byť predĺžená (4). Štandardné dávkovacie režimy izotretinoínu v liečbe akné EADV odporúča v liečbe acne conglobata dávku ≥ 0,5 mg/kg/deň a v liečbe závažného KORESPONDENČNÍ ADRESA AUTORA: MUDr. Paula Ďuríková, durikova16@uniba.sk Pediatria Modra, spol. s r. o. Vajanského 1602/56, 900 01 Modra Cit. zkr: Klin Farmakol Farm 2020; 34(4): 171–174 Článek přijat redakcí: 15. 9. 2020 Článek přijat k publikaci: 24. 11. 2020