Klinická farmakologie a farmacie – 4/2020

www.klinickafarmakologie.cz / Klin Farmakol Farm2020; 34(4): 171–174 / KLINICKÁ FARMAKOLOGIE A FARMACIE 173 HLAVNÍ TÉMA Izotretinoín v liečbe acne vulgaris – úloha alternatívnych dávkovacích režimov po sebe nasledujúcich mesiacov (21–25). Ďalšou variantou aj podávanie 0,5mg/kg prvých 10 dní v mesiaci po dobu 5 až 6 mesiacov (26). Pri porovnaní účinnosti kontinuálneho nízkodávkového a intermitentného protokolu v liečbe mierneho až stredne závažného AV sa preukázala nadradenosť účinku nízkodáv‑ kového protokolu a to najmä z hľadiska nižšej frekvencie vzniku relapsov AV (21). Ďalšia ran‑ domizovaná, komparatívna štúdia účinnosti použitia konvenčného, nízkodávkového a in‑ termitentného protokolu v liečbe stredne zá‑ važného AV preukázala štatisticky významné rozdiely účinku pri použití jednotlivých proto‑ kolov. Tieto výsledky hovoria jasne o nadrade‑ nosti efektivity konvenčného a nízkodávkové‑ ho protokolu nad intermitentným režimom. V účinnosti konvenčného a nízkodávkového režimu sa však nepreukázali štatisticky význam‑ né rozdiely efektivity, pričom nízkodávkový re‑ žim mal očakávane lepší profil tolerability (23). Intermitentné dávkovacie režimy sú v porovna‑ ní s kontinuálnymi tiež užívateľsky náročnejšie, čo sa prejaví na zhoršení adherencie pacienta k liečebnému režimu (21). Vyššie spomínané zistenia korešpondujú aj s aktuálnymi terape‑ utickými odporúčaniami AAD, ktoré uvádza‑ jú, že kvôli nízkej efektivite a vysokému riziku relapsov je použitie intermitentných režimov v terapii AV limitované (2). Ďalšou alternatívou je tzv. mini‑dose dáv‑ kovací režim. Jeho využitie je limitované na populáciu pacientov, u ktorých sa rozvinie re‑ laps AV po štandardnom terapeutickom cykle izotretinoínu. Mini‑dose režim dávkovania je charakterizovaný užívaním 20 mg liečiva raz týždenne po dobu 3 rokov od ukončenia štan‑ dardného terapeutického cyklu izotretinoínu. Vo veľmi malých klinických štúdiách sa preukázal pozitívny vplyv tohto postupu na zníženie rizika vzniku relapsov, avšak overenie efektivity vyššie spomenutého postupu by malo byť predmetom ďalšieho výskumu (13, 27). Tabuľka 1. obsahuje stručný prehľad všetkých vyššie opísaných alter‑ natívnych dávkovacích režimov. Záver Nízkodávkový a izotretinoín šetriaci dáv‑ kovací režim predstavujú efektívnu a dob‑ re tolerovanú terapeutickú alternatívu pre pacientov s miernym až stredne závažným AV. Použitie týchto protokolov významne zlepšuje profil tolerability liečiva, čo sa ďalej odráža aj na zlepšení compliance a súčasne ich indikácia nieje spojená so zvýšením rizi‑ ka primárneho ani sekundárneho zlyhania terapie. Izotretinoín šetriaci protokol ďalej predstavuje aj krok smerom ku individualizácii terapie vzhľadom ku špecifickým potrebám každého pacienta, pretože ukončenie terapie sa neodvíja od dosiahnutia kumulatívnej dáv‑ ky, ale od aktuálnej terapeutickej odpovede a tolerancie liečiva u konkrétneho jedinca. Indikácia mini‑dose protokolu po ukončení štandardného liečebného cyklu sa javí ako efektívne riešenie v manažmente refraktér‑ nych foriem AV s vysokým rizikom rozvoja re‑ lapsu. Indikácia intermitentných dávkovacích režimov je spojená s nižším rizikom rozvoja nežiadúcich účinkov, avšak za cenu zvýšenia rizika vzniku sekundárneho zlyhania terapie, čo je limitujúcim faktorom ich širšej využi‑ teľnosti. V populácii pacientov so závažným AV však naďalej zostáva zlatým štandardom terapie využitie konvenčných dávkovacích režimov so snahou o dosiahnutie kumulatív‑ nej dávky 120–150 mg/kg pre zníženie rizika rozvoja relapsu ochorenia. LITERATÚRA 1. Buchvald D. Súčasný pohľad na etiopatogenézu a liečbu akné. Via Pract 2015; 2(3): 122–125. 2. Zaenglein AL, Pathy, AL, Schlosser BJ, et al. Guidelines of care for the management of acne vulgaris. J Am Acad Der‑ matol 2016; 74(5): 945–973. 3. Nast A, Rosumeck S, Erdmann R, et al. Methods report on the development of the European evidence‑based (S3) gui‑ deline for the treatment of acne. J Eur Acad Dermatol Vene‑ reol 2016; 30(8): e1–e28. 4. Jones DH, King K, Miller AJ, Cunliffe WJ. A dose‑response study of I3-cis‑retinoic acid in acne vulgaris. Br J Dermatol 1983; 108: 333–343. 5. Farrell LN, Strauss JS, Stranieri AM. The treatment of seve‑ re cystic acne with 13-cis‑retinoic acid. J Am Acad Derma‑ tol 1980; 3(6): 602–611. 6. Hennes R, Mack A, Schell H, et al. 13-cis‑retinoic acid in conglobate acne. A follow‑up study of 14 trial centers. Arch Dermatol Res 1984; 276: 209–215. 7. Lehucher‑Ceyrac D, de La Salmonière P, Chastang Cl, Mo‑ rel P. Predictive Factors for Failure of Isotretinoin Treatment in Acne Patients: Results from a Cohort of 237 Patients. Derm 1999; 198(3): 278–283. 8. Rademaker M. Making sense of the effects of the cumu‑ lative dose of isotretinoin in acne vulgaris. Int J Dermatol 2015; 55(5): 518–523. 9. Melnik Bc. Isotretinoin and FoxO1: a scientific hypothesis. Dermatoendocrinol 2011; 3(3): 141–165. 10. Rademaker, M. Isotretinoin: dose, duration and relapse. What does 30 years of usage tell us? Australas J Dermatol 2012; 54(3): 157–162. 11. Amichai B, Shemer A, Grunwald MH. Low‑dose isotreti‑ noin in the treatment of acne vulgaris. J Am Acad Dermatol 2006; 54(4): 644–646. 12. Borghi A, Mantovani L, Minghetti S, Virgili A, Bettoli V. Acute Acne Flare following Isotretinoin Administration: Po‑ tential Protective Role of Low Starting Dose. Derm 2008; 218(2): 178–180. 13. Sardana K, Garg V. Efficacy of low‑dose isotretinoin in acne vulgaris. Indian J Dermatol Venereol Leprol 2010; 76(1): 7. 14. Mandekou‑Lefaki I, Delli F, Teknetzis A, Euthimiadou R, Ka‑ rakatsanis G. Low‑dose schema of isotretinoin in acne vulga‑ ris. Int J Clin Pharmacol Res 2003; 23(2–3): 41–46. 15. Layton AM, Cunliffe WJ. Guidelines for optimal use of isotretinoin in acne. J Am Acad Dermatol 1992; 27(6): S2–S7. 16. Katsambas AD, Stefanaki C, Cunliffe WJ. Guidelines for tre‑ Tab. 1. Prehľad alternatívnych dávkovacích režimov Názov režimu Autori Indikácia Popis protokolu Trvanie terapie Hodnotenie Nízkodávkový režim Boaz et al. (2006) Stredne závažné AV 0,25–0,4 mg/kg Po dosiahnutie kumulatívnej dávky 120–150 mg/kg Efektívny, znižuje riziko nežiadúcich účinkov Izotretinoín šetriaci režim Borghi et al. (2010) Mierne až stredne závažné AV Iniciálne 0,2 mg/kg, každé 2 týždne zvýšenie o 5 mg, až po dosiahnutie 1 mg/kg alebo podľa tolerancie Podľa výsledkov terapie Efektívny, lepšie tolerovaný, možná individulazácia terapie Intermitentný režim Kaymak et al. (2006) Goulden et al. (2008) Mierne až stredne závažné AV 0,5–0,75 mg/kg 1 týždeň v mesiaci 6 mesiacov Lepšia tolerancia, zvýšenie rizika rozvoja relapsu Mini-dose režim Amichai et al. (2003) Liečba relapsu 20 mg, raz týždenne 3 roky Efektívny v manažmente relapsov