Klin Farmakol Farm. 2007;21(2):54-58
Antiepileptiká sú liečivá určené na dlhodobú terapiu, a preto ich možné nežiaduce účinky vyžadujú zvýšenú pozornosť. Terapeutické riziko týchto liečiv je obzvlášť zvýraznené pri liečbe detských pacientov, a to najmä v súvislosti s užívaním klasických antiepileptík. Cieľom práce bolo získať údaje o bezpečnosti antiepileptickej terapie detských pacientov dispenzarizovaných vo vybranej detskej neurologickej ambulancii.
Metodika: V práci sme analyzovali nežiaduce účinky antiepileptík u detských pacientov dispenzarizovaných v detskej neurologickej ambulancii v Nitre za obdobie 10 rokov (1994–2004). V uvedenom období sa dispenzarizovalo 219 pacientov s diagnózou epilepsie. Zdrojom dát bola zdravotná dokumentácia pacientov.
Výsledky: Monoterapiou sa liečilo 53 % detských pacientov. Najčastejšie indikovaným antiepileptikom bola kyselina valproová. V sledovanom súbore sa nežiaduce účinky antiepileptík vyskytli takmer u 30 % pacientov. Väčšina nežiaducich reakcií (85 %) mala menej závažný charakter a objavila sa v súvislosti s liečbou kyselinou valproovou a karbamazepínom. Najviac zastúpené spektrum nežiaducich účinkov predstavovali: gastrointestinálne ťažkosti (39 %), CNS prejavy (37 %), kožné prejavy (14 %) a poruchy krvotvorby (9 %). Väčšina z nich mala len prechodný charakter. Závažné (idiosynkratické) nežiaduce účinky (akútna pankreatitída po kys. valproovej, toxoalergický exantém po karbamazepíne, koncentrické zúženie zorného poľa po vigabatríne) boli vo forme Hlásenia o nežiaducom účinku lieku odoslané do Národného centra pre nežiaduce účinky liekov v Bratislave.
Záver: Z výsledkov našej práce vyplýva, že liečbu klasickými antiepileptikami (fenytoínom, kyselinou valproovou, karbamazepínom) sprevádza relatívne častý výskyt nežiaducich reakcií. Novšie antiepileptiká majú priaznivejší profil nežiaducich účinkov, avšak neustále prebieha ich klinické hodnotenie.
Anticonvulsants are drugs for a longtime therapy, therefore their possible adverse effects require more attention. The aim of study was to obtain data about adverse effects and overall risk of antiepileptic therapy in paediatric patients with epilepsy.
Methods: We analyse the adverse effects of antiepileptic drugs used by paediatric patients, who were treated in private paediatric neurological practice in Nitra during 10 years time (1994–2004). Over this period, there were 219 patients treated with the diagnosis of epilepsy in this ambulance. Medical records of these patients have provided the source of data.
Results: One hundred sixteen (53 %) patients were treated by monotherapy. Valproate was the most often used antiepileptic drug. Adverse effects of anticonvulsants were presented at almost 30 % of patients. Most of the adverse reactions had less serious character and developed after the treatment with both valproate and carbamazepine. The most frequent adverse effects were gastrointestinal problems (39 %), central nervous system problems (37 %), skin eruptions (14 %) and malfunction of haemopoiesis (9 %). Serious (idiosyncratic) adverse effects (acute pancreatitis after valproate therapy, toxoallergic exanthema after carbamazepine, exocentric constriction of visual field after vigabatrine) were reported to the National monitoring centre for the adverse reactions of drugs in Bratislava.
Conclusion: Our results point out on the fact that the therapy by classic antiepileptics (phenytoin, valproate and carbamazepine) is connected by relatively frequent incidence of the adverse reactions. Therefore, it is necessary to monitor actively anamnestic, clinical and laboratory warning manifestation of possible adverse reaction.
Zveřejněno: 1. říjen 2007 Zobrazit citaci