Klin Farmakol Farm. 2012;26(1):5-10
Cieľ: Cieľom predkladanej práce bola analýza používania antihypertenzív v súbore starších hospitalizovaných pacientov pri prepustení
z nemocnice s ohľadom na vek a prítomnosť pridružených ochorení.
Metódy: Súbor predkladanej štúdie tvorilo 515 pacientov vo veku ≥ 65 rokov, ktorí mali dokumentovanú artériovú hypertenziu pri
prepustení z nemocnice. Súbor sme rozdelili podľa veku na štyri skupiny (65–69; 70–74; 75–79; ≥ 80 rokov). Medzi týmito skupinami sme
porovnali používanie antihypertenzív a výskyt pridružených ochorení, ktoré ovplyvňujú voľbu antihypertenznej liečby.
Výsledky: Z hľadiska počtu súčasne užívaných antihypertenzív sme najčastejšie zaznamenali troj- a štvorkombináciu antihypertenzív
(28,5 % a 25,8 %). Medzi hodnotenými vekovými skupinami sme nezistili významný rozdiel v počte podávaných antihypertenzív (p = 0,064).
Diuretiká, inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu a betablokátory boli najfrekventovanejšie používanými antihypertenzívami
v našom súbore (71,5 %, 69,5 % a 68,9 %). V najstaršej vekovej skupine boli menej používané dihydropyridínové blokátory vápnikových
kanálov a urapidil (p < 0,001 a p = 0,009). Z pridružených ochorení sa fibrilácia predsiení a chronická renálna insuficiencia vyskytovali
častejšie u najstarších pacientov hodnoteného súboru (p = 0,001 a p < 0,001).
Záver: Spektrum používaných antihypertenzív v našom súbore zodpovedá odporúčaniam pre farmakologickú liečbu artériovej hypertenzie.
S výnimkou dihydropyridínových blokátorov vápnikových kanálov a urapidilu sme nezaznamenali preferenciu niektorej zo skupín
antihypertenzív v určitej vekovej skupine. Pokles používania urapidilu u najstarších pacientov nášho súboru možno hodnotiť pozitívne,
keďže jeho podávanie je spojené s rizikom ortostatickej hypotenzie a pádov. S ohľadom na štruktúru súboru pacientov by bolo možné
predpokladať častejšie používanie dihydropyridínových blokátorov vápnikových kanálov. Ich relatívne menej frekventované využitie
môže súvisieť s rizikom vzniku edémov dolných končatín, čo je obzvlášť nežiaduce u pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním.
Aim: The aim of the present work was to analyse the use of antihypertensive medications in a sample of hospitalised elderly patients at
the time of hospital discharge in relationship to age and comorbid conditions.
Methods: The sample of the present study consisted of 515 patients aged ≥65 years with documented arterial hypertension at hospital
discharge. The sample was divided according to age into four groups (65-69; 70-74; 75-79; ≥80 years). The use of antihypertensive medications
and the prevalence of comorbid conditions, which influence the choice of antihypertensive treatment, were compared among
the above-mentioned age groups.
Results: Combinations of three and four antihypertensive drugs were most commonly applied in our sample (28.5% and 25.8%, respectively).
No significant difference was found among the evaluated groups in terms of the number of antihypertensive drugs used (p=0.064).
Diuretics, angiotensin-converting enzyme inhibitors and beta blockers were the most frequently administered antihypertensives in our
sample (71.5%, 69.5% and 68.9%, respectively). Dihydropyridine calcium channel blockers and urapidil were less frequently applied in
the group of oldest patients (p<0.001 and p=0.009, respectively). Atrial fibrillation and chronic renal insufficiency were more commonly
present in the oldest patients of the evaluated sample (p=0.001 and p<0.001, respectively).
Conclusions: The spectrum of antihypertensive medications used in our sample corresponds to the recommendations for pharmacologic
treatment of arterial hypertension. Except dihydropyridine calcium channel blockers and urapidil, no preference for any class of
antihypertensive drugs in a certain age group was found.
Zveřejněno: 24. duben 2012 Zobrazit citaci