Klin Farmakol Farm. 2008;22(2):51-52
Pokrok biomedicínskych vied a technológií umožňuje v posledných desaťročiach čoraz detailnejšie, presnejšie poznanie molekulových mechanizmov, ktoré sa zúčastňujú na vzniku a progresii štruktúrnych a funkčných poškodení súčastí ľudského organizmu. Zároveň však prináša aj nové, reálne možnosti, ako do týchto mechanizmov zasahovať s cieľom účinnej a bezpečnej liečby alebo (sekundárnej, či terciárnej) prevencie danej choroby alebo poškodenia. Popri rastúcich možnostiach medicíny čoraz presnejšie diagnostikovať (a predpovedať) vznik a priebeh závažných poškodení a chorôb u konkrétneho človeka, zvyšujú sa aj možnosti v oblasti racionálnej farmakoterapie,...
Klin Farmakol Farm. 2008;22(2):55-57
V měsících leden – prosinec roku 2006 bylo izolováno 612 kmenů Streptococcus agalactiae z vaginálních výtěrů, 156 z výtěrů horních cest dýchacích a 97 ze vzorků močí od pacientů z komunitního prostředí za účelem zjištění stavu rezistence Streptococcus agalactiae k vybraným antibiotikům. Identifikace izolovaných bakteriálních kmenů byla provedena standardními mikrobiologickými metodami. Citlivost k antibiotikům byla určována difuzní diskovou metodou, fenotyp rezistence k makrolidovým antibiotikům byl určen D-testem. Průměrná hodnota rezistence k erytromycinu byla 25,8 %, ke klindamycinu 24,1 % a k tetracyklinu 82,9 %. Konstitutivní fenotyp...
Klin Farmakol Farm. 2008;22(2):58-63
Biologická terapie představuje v gastroenterologii významnou součást standardní terapie idiopatických střevních zánětů, kolorektálního karcinomu a uplatňuje se také v léčbě po transplantaci jater. U idiopatických střevních zánětů v současné době lze použít v léčbě Crohnovy nemoci infliximab či adalimumab, při onemocnění ulcerózní kolitidou pouze infliximab. Terapie je soustředěna do center biologické léčby, která garantují správnost indikace a realizaci léčby. Současné indikace umožňují použití biologické terapie u idiopatických střevních zánětů po vyčerpání možností konvenční léčby kortikosteroidy a/nebo imunosupresivy. V terapii kolorektálního karcinomu...
Klin Farmakol Farm. 2008;22(2):64-67
Mechanizmus účinku cielenej liečby sa líši od účinku tradičnej chemoterapie. Tradičné cytostatiká zasahujú všetky rýchlo deliace sa bunky, nádorové i nenádorové. Cielená liečba, na rozdiel od nich, inhibuje proliferáciu nádorových buniek ovplyvnením špecifických molekúl potrebných pre rast a proliferáciu molekúl. Najčastejšie molekulárne ciele využívané v klinike sú povrchové antigény, vasoendoteliálny rastový faktor, receptor pre epidermoidný rastový faktor a niektoré geneticky presne definované molekulárne abnormality. Cielená liečba, ktorá pozostáva z monoklonálnych protilátok a malých molekúl, zásadne ovplyvnila liečebné výsledky niektorých malignít....
Klin Farmakol Farm. 2008;22(2):68-71
Biologika jsou biotechnologicky vyráběné léky určené pro systémovou aplikaci, které lze z pohledu mechanizmu účinku zařadit do skupiny selektivních imunosupresiv. Velmi příznivý účinek těchto preparátů je prokázaný u řady imunitně podmíněných onemocnění. V dermatologii jsou doposud jedinou indikací pro užití biologik těžké formy psoriázy. V České republice jsou pro léčbu tohoto onemocnění registrovány čtyři preparáty – efalizumab, etanercept, infliximab a adalimumab.
Klin Farmakol Farm. 2008;22(2):72-80
Infekce kůže a slizničních povrchů vyvolané parazitickými houbami patří k nejčastěji se vyskytujícím onemocněním, zvláště pokud jde o dermatofytózy, onychomykózy a vulvovaginální kandidózu. Terapie těchto mykotických infekcí vychází z etiologického agens, rozsahu postižení a celkové dispozice pacienta. V případě lokálních infekcí je k dispozici široká škála antifungálních preparátů, zejména ze skupiny azolových antimykotik, které zaručují vysoké procento úspěšnosti léčby. Pokud mykóza zasahuje rozsáhlejší plochy nebo hrozí průnik do okolních tkání nebo krevního řečiště, doporučuje se podávání systémových antifungálních preparátů. Postavení griseofulvinu...
Klin Farmakol Farm. 2008;22(2):81-85
Starší ľudia predstavujú vysoko vulnerabilnú skupinu populácie z hľadiska rizika farmakologickej liečby. Vyšší výskyt nežiaducich účinkov u starších pacientov v súvislosti s podávaním niektorých liečiv viedol v USA k tvorbe koncepcie potenciálne nevhodných farmák pre chorých vo veku ≥ 65 rokov. Boli vypracované viaceré zoznamy potenciálne nevhodných liečiv, z ktorých sú najviac rešpektované americké Beersove zoznamy. Zoznamy zohľadňujú regionálne preskripčné zvyklosti ako aj dostupnosť registrovaných farmák. V podmienkach štátov strednej a východnej Európy, včítane Českej a Slovenskej republiky, zatiaľ neboli vypracované podobné zoznamy. Preto...